Meno pedagóga	Kategória / podkategória pedagogického zamestnanca	Úväzok
Vedúca MZ:	Mgr. Ema Kaplocká	Učiteľka pre primárne vzdelávanie - 2.ročník	25hodín
Členky MZ:	Mgr. Magdaléna Madarászová	Učiteľka pre primárne vzdelávanie - 1. a 3. ročník	23hodín
	PaedDr. Ildikó Viczenová	Učiteľka pre primárne vzdelávanie - 4.ročník	24hodín
	Mgr. Gabriela Hegedúšová	asistentka učiteľa
	Mgr. Džamila Fabuľová	Vychovávateľka

 

Hodnotenie výchovno-vzdelávacích výsledkov za 1. polrok šk. roka 2020/2021

hodnotenie_1._polrok.pdf

 

Zápis do prvej triedy na šk.rok 2018/2019

 

Jedným z významných období v živote dieťaťa je nástup do školy. Pre dieťa je to prechod z obdobia „hier“ do obdobia „povinností“. Je to však aj obdobie zvýšenej záťaže pre rodičov. Najznámejším hlavným kritériom pre vstup do prvej triedy je vek dieťaťa. Empiricky stanovená veková hranica – dosiahnutie 6. roku – má v našom školstve dlhoročnú tradíciu. Väčšina detí, ktoré dovŕšia šiesty rok života pred začiatkom školského roka , je schopná bez väčších problémov začať školskú dochádzku a prijať novú rolu školáka. Povinnosťou rodičov je prihlásiť dieťa do základnej školy.

V tomto školskom roku sme pre budúcich prváčikov pripravili zápis s témou – Krajina Ceruziek. Dňa 10. a 11..04.2018 predškolákov a ich rodičov na pôde školy privítali p. učiteľky Mgr. M. Madarászová, Mgr. E. Mahutová a Mgr. G. Hegedušová..  Predškoláci absolvovali písomný test školskej zrelosti a ústny pohovor, v ktorom preukázali matematické, jazykové a prírodovedné znalosti. Poniektorí hravo a s ľahkosťou, iní i so slzičkami v očiach, no statočne zdolávali vedomostné prekážky, riešili úlohy a odpovedali na zvedavé otázky. . Všetci predškoláci si za svoju statočnosť a usilovnosť odniesli domov pamätný list a darčeky,

Už teraz sa tešíme na všetkých budúcich prvákov, ktorí v septembri 2018 zasadnú do lavíc našej školy. Všetci im budeme držať prsty, aby sa im v škole páčilo, aby sa z nich stali úspešní a učenia chtiví žiaci – prváci…

 

Pripravila: Mgr. M. Madarászová

Internetová žiacka knižka - IŽK

Od 2. polroka šk.roka 2017/2018 sme zaviedli internetovú žiacku knižku. Rodičia, ktorí majú zriadenú mailovú schránku, majú možnosť sledovať klasifikáciu a hodnotenie svojich detí za ich vedomosti, zručnosti a výkonové kompetencie v jednotlivých predmetoch. Ak rodičia túto možnosť ešte nemajú, je potrebné mailovú adresu nahlásiť triednej učiteľke svojho dieťaťa, ktorá následne vyrieši daný problém.

 PÍSANIE KROK ZA KROKOM

Navodenie pozitívnej atmosféry

Dieťa by malo pristupovať k písaniu ako k radostnej činnosti. Pre úspešné písanie je preto veľmi dôležitá motivácia dieťaťa k tejto činnosti. Pozitívna a priateľská atmosféra písanie dieťaťu uľahčí a spríjemní.

Uvoľnenie ruky

Pred samotným začiatkom písania je vhodné, aby si dieťa precvičilo ruku a uvoľnilo tak svaly, ktoré sú zapojené do písania. Táto „rozcvička“ je dôležitá hlavne u detí, ktoré s písaním začínajú a ktoré nie sú na pohyby ruky počas písania zvyknuté. Prvé uvoľnenie ruky by malo prebehnúť pred samotným začiatkom písania, ďalej je vhodné uvoľňovať ruku dieťaťa i v priebehu písania. Osvedčili sa rôzne riekanky, ktoré môžu sprevádzať uvoľňovanie ruky dieťaťa. Riekankou, ktorou môžeme uvoľnenie ruky sprevádzať, je napríklad: „Tancuje, tancuje bábika“ (dieťa krúži zápästiami obidvoch rúk proti sebe), „točí sa jej sukienka“ (dieťa krúži zápästiami oboma rukami od sebe). Okrem zápästí precvičujeme i uvoľňovanie celej ruky. Dôležité je tiež precvičovanie prstov – napr. naznačenie dažďa pohybom prstov súbežne s pohybom celých paží zhora dolu.

Voľba správneho osvetlenia

Svetlo dopadá na písaciu plochu u pravákov zľava a u ľavákov sprava. Svetlo by nemalo byť príliš intenzívne, aby dieťa neoslňovalo alebo mu nepoškodilo zrak. Zároveň by mal byť zvolený taký zdroj svetla, ktorý vhodne podáva farby. Kvalita prírodného svetla sa nedá ničím nahradiť, a preto sa musíme snažiť maximálne ho využiť. Pokiaľ už denné svetlo nie je dostatočné, musíme si pomôcť svetlom umelým. Na písanie sa odporúča hodnota intenzity osvetlenia 500 lx. Táto hodnota nám dáva istotu zrakovej pohody dieťaťa a nepoškodenie jeho zraku zlým osvetlením. Na osvetlenie pracovnej plochy bude treba svietidlo schopné osvetliť celú túto plochu, nielen časť plochy veľkosti zošita či výkresu. Na zrakovú pohodu je nevyhnutné tiež dostatočné osvetlenie celej miestnosti. Hlavným svietidlom osvetlíme celý priestor, použitím doplnkového osvetlenia na stole pridáme smerovú zložku. Tak zaručíme možnosť správne vnímať tvary predmetov.

Primeraná doba, ako dlho dieťa píše

Doba písania by nemala na začiatku školskej dochádzky presahovať 10 minút (v predpísaných zošitoch formátu A5 sú to 4 riadky). S postupom školskej dochádzky a s vekom dieťaťa sa doba písania úmerne zvyšuje. Túto dobu treba rešpektovať pri písaní domácich úloh a pri precvičovaní písania v domácom prostredí.

Sedenie a držanie tela

Úroveň grafického prejavu žiakov, jeho čitateľnosť, úhľadnosť a plynulosť vo veľkej miere ovplyvňujú i hygienické a technické podmienky vyučovania písania (správne sedenie a držanie tela, poloha písanky pri písaní, držanie písacieho nástroja v ruke). Základné predpoklady na to musia žiaci získať už v predškolských zariadeniach a v rodine.

Správne sedenie

Odporúča sa sedieť na celom sedadle, nie na jeho okraji, pričom nohy celou svojou plochou má žiak na podlahe. Táto poloha mu totiž zaručuje dostatočnú stabilitu. Sede­nie nesmie byť strnulé ani násilné, pretože žiak svalové napätie zvyčajne dlho nevydrží.

Držanie trupu pri písaní

Trup žiaka by mal byť mierne naklonený dopredu, ale hrudník sa nesmie do­týkať hrany lavice. Od prednej strany písacej dosky má byť vzdialený približne 3 – 5 cm, čiže na šírku detskej dlane. Váha celého trupu má byť rozložená na sedadle, nie na predlaktiach, ktoré sú opreté o písaciu dosku.

Pri nesprávnom držaní trupu dochádza k pokriveniu chrbtice (skolióza), guľatý chrbát (kyfóza), s tým súvisí aj krátkozrakosť, žalúdočné a dýchacie ťažkosti.

Poloha hlavy pri písaní

Hlava by mala byť mierne naklonená nad písankou a vzdialenosť od písanky by mala byť 30 – 35 cm. Vzdialenosť, v akej majú žiaci držať hlavu, najlepšie ukážeme na praktickom príklade. Dotknite sa písacej dosky lakťom a uka­zováky obidvoch rúk položia pod očné viečka na obidvoch stranách tváre. Ak má žiak nízko sklonenú hlavu, kazí si zrak a nemá dostatočný rozhľad po celej ploche písanky. Odrazom toho je napríklad nerovnaká výška písmen, nepravi­delné, krivé riadkovanie a podobne. V prípade, že žiak nakláňa hlavu na stranu, nevidí dobre na vytváranie písmen, na vedenie riadkov a dodržiavanie jednot­ného sklonu písania.

Poloha nôh pri písaní

Pri písaní sedí žiak na stoličke tak, že 2/3 dolnej končatiny (stehná) sú na se­dadle a 1/3 je voľná. Pravá noha je v kolene zohnutá približne do pravého uhla a chodidlá nôh by sa mali celou šírkou opierať o podlahu. To preto, aby sa váha tela aspoň čiastočne prenášala aj na ne, a tak odľahčovala ruky.

Výhodnejšie je však mierne predsúvať pravú nohu dopredu. Odbremeňuje sa tým zaťaženie pravej ruky, ktorá potrebuje pri písaní viac voľnosti.

Poloha rúk pri písaní

Predlaktia sú voľne položené na písacej doske a smerujú do pravého uhla, kto­rého predpokladaný vrchol je v strede žiakovho tela, kde sa ruky takmer stre­távajú. Pravá ruka vykonáva písací pohyb a ľavá ruka pridržiava písanku, po­súva ju a podobne. Správna poloha predlaktia zabraňuje žiakom skláňať hlavu. Odborníci, ktorí skúmali závislosť úrovne grafického prejavu a polohu sedenia, dospeli k záverom, že ak je niektoré z predlaktí spustené dolu, vychyľuje sa os ramien z vodorovnej polohy a dochádza ku skolióze.

Lakte trocha presahujú okraj písacej dosky a sú mierne vzdialené od tela. Každá zmena polohy lakťa a predlaktia sa prejaví na kvalite písma.

Záprstie a prsty sa opierajú o články dvoch posledných prstov (malíčka a prs­tenníka) tak, aby medzi záprstím a povrchom písacej dosky zostávala maličká medzera. Prvé tri prsty (palec, ukazovák a prostredník) pridržiavajú písací ná­stroj a posledné dva sú mierne ohnuté smerom k dlani.

Poloha písanky pri písaní

Písanku kladieme celou plochou na písaciu dosku tak, aby ruka opretá o lakeť predstavovala pri písaní čiaru súbežnú s linajkou písanky Sklon dosiahneme vtedy, ak písanka bude zvierať so spodným okrajom písacej dosky uhol 15 – 25 stupňov. Čiže pravý dolný roh písanky je zhruba o 3 – 4 det­ské prsty (asi o 4,5 cm) vyššie ako ľavý. Aby žiak písal vždy v rovnakej výške, po každom riadku posúva ľavou rukou pí­sanku vyššie a vyššie.

U prvákov považujeme za správne otočenie papiera smerom vľavo tak, aby pravý roh smeroval doľava hore. U ľavákov je to opačne. Ale tu otočenie nie je podmienkou. Pokiaľ žiakovi ľavákovi vyhovuje mať riadky vodorovne, rešpektujeme to.

Správne držanie ceruzky či pera

Základom správneho držania ceruzky či pera je úplná voľnosť svalov hornej končatiny. Písací prostriedok držia prvé tri prsty pravej ruky: palec, ukazovák, prostredník. Palec sa opiera bruškom o pero (či inú písaciu potrebu), ktoré prostredníček podopiera. Ukazováčik je na písacej potrebe ľahko položený zhora. Pero držíme ľahko 2 – 3 cm nad hrotom tak, aby jeho os zvierala s plochou papiera uhol pri­bližne 45 stupňov. Nesprávny tlak na pero alebo ceruzku môže spôsobiť až „pisársky kŕč“. Ten vzniká presilením slabších svalov na chrbte ruky a ochabnutím svalstva na spodku ruky. Vzniká i vtedy, ak žiak pre celkovú napätosť svalstva sťahuje ukazovák od hrotu pera, prehýba kĺb medzi jeho prvým a druhým článkom a vyvíja tak veľký tlak na rúčku pera.

Na prvom stupni sa odporúča používať ceruzu, fixku a plniace pero firmy STABILO alebo TORNÁDO.

Aby sme viedli deti k správnemu držaniu, je vhodné zvoliť písacie potreby s ergonomickou zónou úchopu čo znamená, že v hornej tretine je tzv. trojuholníkový tvar. Ten poskytuje tri plochy pre správne držanie pera alebo pastelky. Po nástupe do 1. triedy píšu deti najskôr ceruzou (vhodná je ceruza tvrdosti č. 2). Po odľahčení ruky prechádzajú na písanie perom. Kým sa tak stane, prebieha tzv. prípravné obdobie, kedy sa dieťa pripravuje na pekné písanie uvoľnením ruky pomocou rôznych uvoľňovacích cvikov. Pre tieto cviky sú vhodné písacie a kresliace potreby, ktoré nemajú príliš tvrdý hrot -voskové pastelky, fixky, ale aj štetce. Tie zvlášť u detí, ktoré na písacie potreby príliš tlačia. Nová pomôcka pre 1. ročník ZŠ je obojstranná stierateľná tabuľka s pomocnými čiarami na výučbu a nácvik písania. Pri písaní na stierateľné tabuľky sa používa špeciálna fixka, ktorej stopu môže dieťa ľahko zotrieť.

Pero stabilo pre pravákov aj ľavákov.

PRÍKLADY SPRÁVNEHO A NESPRÁVNEHO PÍSANIA

 Správne držanie – štipkovité držanie

Palec drží, prostredník podopiera a ukazovák je položený ľahko zhora. Pre toto položenie je možné dieťa motivovať sypaním kuriatkam, čo znamená, že nasypeme zrniečka a kuriatka zobú (deti zdvíhajú ukazovák a napodobňujú zobanie kuriatok).K nácviku správneho držania je nevyhnutné dieťa vedome viesť už v materskej škole a aj doma - už od chvíle, kedy prvý krát berie do ruky predmety na písanie a kreslenie a začína tak s prvým kreslením, zvyčajne medzi 2 a 4 rokom života dieťaťa.

Nesprávne držanie – kŕčovité držanie palec i ukazováčik držia príliš kŕčovito – veľký tlak na pero, z toho dôvodu sa tiež ukazovák prehýba.

Nesprávne držanie – hrnčekovitý úchop - palec drží, prstenník podpiera, prostredník s ukazovákom sú položené zhora.

Nesprávne držanie – nízke kŕčovité držanie - palec a ukazovák držia veľmi kŕčovito – veľký tlak na pero, z toho dôvodu sa tiež ukazovák prehýba, pero sa drží veľmi nízko – blízko hrotu.

Nesprávne držanie – štipkovité držanie s palcom. Prostredník podpiera, ukazovák zhora, ale palec je príliš vysunutý a ohnutý cez pero.

Nesprávne držanie – pretiahnutá pästička - prsty sú oproti správnemu držaniu pretiahnuté, podopiera prstenník.

Nesprávne držanie – pästičkové držanie -Palec je ohnutý cez pero a ostaté prsty sú zovreté v päsť.

Aby sme viedli deti k správnemu držaniu, je vhodné zvoliť písacie potreby s ergonomickou zónou úchopu čo znamená, že v hornej tretine je tzv. trojuholníkový tvar. Ten poskytuje tri plochy pre správne držanie pera alebo pastelky. Po nástupe do 1. triedy píšu deti najskôr ceruzou (vhodná je ceruza tvrdosti č. 2). Po odľahčení ruky prechádzajú na písanie perom. Kým sa tak stane, prebieha tzv. prípravné obdobie, kedy sa dieťa pripravuje na pekné písanie uvoľnením ruky pomocou rôznych uvoľňovacích cvikov. Pre tieto cviky sú vhodné písacie a kresliace potreby, ktoré nemajú príliš tvrdý hrot -voskové pastelky, fixky, ale aj štetce. Tie zvlášť u detí, ktoré na písacie potreby príliš tlačia. Nová pomôcka pre 1. ročník ZŠ je obojstranná stierateľná tabuľka s pomocnými čiarami na výučbu a nácvik písania. Pri písaní na stierateľné tabuľky sa používa špeciálna fixka, ktorej stopu môže dieťa ľahko zotrieť.

Správne sedenie

Dieťa sedí na celej stoličke – obe chodidlá sú celou plochou opreté o podlahu, päty sú pod kolenami. Dôležitá je aj vzdialenosť hlavy od podložky a vystretý chrbát.

Správne sedenie - čelný pohľad ukazuje vhodnú vzdialenosť kolien (medzi kolená dieťaťa vložíme dve päste – viď. video č. 1). Ruka, ktorá nepíše, pridržuje zošit.

Správne sedenie - Kolená by mali byť od seba na šírku dvoch detských pästičiek.

Nesprávne sedenie -nohy sú zastrčené za nohy stoličky.

Nesprávne sedenie -noha je natiahnutá, zohnutý chrbát.

Nesprávne sedenie -sedenie na kraji stoličky, nesprávne postavenie nôh.

Nesprávne sedenie -ľavá ruka je na hornom okraji papiera písacej plochy, hlava je veľmi naklonená nad papierom, prehnutý chrbát (kyfotické držanie)

Správny sklon písma -správny sklon písma sa uvádza 75°, ale akceptovateľný je v rozmedzí 60° – 90°. K správnemu sklonu napomáha dieťaťu otočenie zošita – pravák natáča pravý roh smerom hore.

Vejárovitý nesprávny sklon písma –môže byť spôsobený aj pozabudnutím natočenia zošita.

Roztrasené písmo – príčinou môže byť veľký tlak alebo kŕčovité držanie písacích potrieb.

Ako písať domáce úlohy z písania ?

Hlavnou zásadou, ktorou by sa mal rodič riadiť pri písaní domácich úloh je nedávať dieťaťu písať práce na nečisto – teda napísať úlohu najskôr na papier, resp. do cvičného zošita a potom to prepísať do zošita. Dôvod je jednoduchý: dieťa si pri „cvičnom“ písaní unaví ruku a vlastné písanie do školského zošitu je preň veľmi náročné a písmo je menej úhľadné. Domáca úloha z písania by mala byť písaná po krátkej príprave, ktorá spočíva v uvoľňovaní ruky ľahkým precvičovaním, zopakovaním si tvaru osvojovaného písmena – dieťa si vyskúša správny tvar napr. na stierateľnú tabuľku a potom píše do školského zošita. Na záver práce opäť nesmieme zabudnúť precvičiť unavenú ruku.

Ako pracovať s ľavákom?

Prvou a dnes už veľmi známou zásadou je, že ľaváka nepreúčame na pravú ruku! Ďalej nie sú potrebné žiadne odlišné prípravy. Pre písanie ľavou rukou platia rovnaké všeobecné zásady správneho písania ako pre praváka.  Pri správnom držaní smeruje koniec pera k ľavému ramenu. Pokiaľ dieťa píše pekne, ale vedie ruku nesprávne, je potrebné držanie rešpektovať a zamerať sa na priebežné uvoľňovanie ruky. Učíme tak dieťa predchádzať kŕču (z písania).

RÝCHLOSŤ ČÍTANIA

Diagnostikovanie čítania na 1. stupni ZŠ vzniklo na základe potrieb školskej praxe. Pri  meraní rýchlosti sa často objavujú námietky , prečo sa hodnotí práve rýchlosť, ktorá je v porovnaní s porozumením menej dôležitá. Čitateľské výskumy však u nás aj v zahraničí ukazujú, že rýchlosť čítania je najvýznamnejším ukazovateľom kvality čítania. Rýchlosť čítania výrazne koreluje so stupňom čitateľských návykov, ako aj s kvalitou i porozumením. Je možné ju pokladať za najspoľahlivejší – jediný ukazovateľ vyspelosti čítania. Prípady, keď dieťa číta rýchlo, ale s toľkými chybami, že by textu nerozumelo , sú  výnimočné.

V praxi sa používa pojem sociálna únosnosť čítania, t.j. rýchlosť čítania 60 -70 slov za minútu. Pri tejto rýchlosti dieťa je schopné čítaním získavať poznatky, začína čítať pre potešenie. Najvyšší nárast počtu slov prečítaných za minútu je v prvých troch ročníkoch ZŠ. V nasledujúcich rokoch nie je zmena rýchlosti čítania tak významná.

Sociálnu únosnosť čítania dosahuje väčšina žiakov koncom 2. a na začiatku 3. ročníka. Čítanie prestáva byť cieľom a stáva sa prostriedkom k získavaniu vedomostí, dieťa sa nemusí sústrediť na techniku čítania, číta si pre radosť.

Rýchlosť čítania sa udáva počtom slov prečítaných za minútu. Vypočíta sa tak, že  od počtu prečítaných slov za minútu odčítame počet  nesprávne prečítaných slov.

Rýchlosť čítania sa meria od prvého slova textu. Dieťa spravidla číta tri minúty. K presnému meraniu sa požívajú stopky. Dieťa číta svoju predlohu a učiteľ má svoj text, v ktorom má každé slovo očíslované. Tak môže sledovať, kde dieťa dočítalo za prvú minútu, za druhú a ďalšiu minútu. Na prázdne miesto pod textom  alebo priamo v texte si učiteľ zapisuje presné znenie čitateľských chýb, môže si robiť poznámky o spôsobe čítania, čitateľských návykoch, sprievodných prejavoch pri čítaní.

 Pri skúške zistíme, že u niektorých detí je čitateľský výkon vyrovnaný. Niektoré deti potrebujú čas na rozčítanie, u niektorých s pribúdajúcim časom ubúda rýchlosť a kvalita čítania. V takomto prípade je pri hodnotení rýchlosti čítania vhodné prepočítať jeho výkon v „ čistom čase“. (odčítať stratený čas pri takej mimoriadne dlhej pauze)

Nikdy nejde o suchý, formálny záznam rýchlosti čítania, ale o zistenie skutočnej výkonnosti dieťaťa a príčin , ktoré ju znižujú.

Pri skúške ide o  celkovú výkonnosť dieťaťa a nie o jednotlivý výkon , ktorý by sa známkoval a vyvodzovali by sa z neho dôsledky v škole.

Rýchlosť čítania je vyjadrená čitateľským kvocientom ČQ. Je nutné posúdiť , či čitateľský výkon dieťaťa zodpovedá jeho intelektovým možnostiam.

Skúška rýchlosti čítania  patrí medzi základné diagnostické skúšky, nie je jediným ukazovateľom kvality čítania. Pri diagnostike čítania  sa hodnotí aj  počet chýb, technika čítania, porozumenie čítanému textu a sprievodné javy dieťaťa pri čítaní.

Ak rozdiel medzi IQ (inteligenčným kvocientom ) a ČQ (čitateľským kvocientom ) je vyšší ako 20 bodov,  je to jedno z prvých kritérií diagnózy dyslexie.

• Je nevyhnutné prispôsobiť technickú náročnosť textu úrovni čítania každého dieťaťa.

• Ak pre slabých čitateľov používame veľmi ťažký text, vytvárajú sa uňho nesprávne návyky- používa techniku, ktorá zodpovedá nižšej úrovni, čítanie nie je plynulé, počet chýb sa zvyšuje, objavuje sa dvojité čítanie. Nesprávne návyky sú brzdou  rozvíjania čitateľských schopností.

• Opravovanie chýb učiteľom alebo spolužiakmi znižuje žiakovo sebavedomie, záujem o čítanie.                            

                                                          Mgr. Dagmar Popovičová

                                                           školský špeciálny pedagóg