Profil školy
História školy
Spojená škola v Dulovciach
V srdci úrodného kraja pri Žitave stojí škola, ktorá už celé stáročia sprevádza život obce Dulovce. Jej príbeh nie je iba kronikou budov a dátumov. Je príbehom ľudí, ktorí verili, že vzdelanie je svetlom vedúcim človeka životom. Je príbehom učiteľov, rodičov a detí, ktorých osudy sa navždy vpísali do dejín našej obce.
Prvá písomná zmienka o škole v Dulovciach pochádza z roku 1781. V tom čase išlo o dvojtriednu rímskokatolícku školu s vyučovacím jazykom maďarským. Už vtedy bola škola miestom, kde sa formovali vedomosti a charakter mladých generácií. O niekoľko desaťročí neskôr, v roku 1886, bola v obci vybudovaná materská škola, ktorá mala pripravovať deti na vstup do školského života.
Za katedrou stáli osobnosti, ktoré venovali svoj život vzdelávaniu. Prvým známym učiteľom bol Michal Barcsay, rodák zo Starej Ďale. Po ňom prišli ďalší pedagógovia, medzi nimi Ondrej Magyar, František Piringer, Karol Vadkerty či Ignác Paulus. Každý z nich zanechal v obci stopu a prispel k rozvoju školy v časoch, keď učiteľ nebol len vzdelávateľom, ale aj nositeľom kultúry, tradícií a morálnych hodnôt.
Začiatkom 20. storočia začala obec intenzívne riešiť potrebu novej školskej budovy. Už v roku 1912 obecné zastupiteľstvo rokovalo o výstavbe modernej trojtriednej školy. O dva roky neskôr sa hľadalo vhodné miesto na jej výstavbu a cirkevná vrchnosť v Ostrihome poskytla finančnú podporu. Veľké plány však prerušilo vypuknutie prvej svetovej vojny, ktorá zasiahla život celej Európy.
Po vzniku Československa pokračovalo úsilie o rozširovanie školy. V roku 1928 sa dovtedajšia dvojtriedna škola rozšírila na trojtriednu. Rastúci počet detí si vyžadoval ďalšie priestory a obec uvažovala o výstavbe novej ľudovej školy. Hospodárska kríza v tridsiatych rokoch však prinášala množstvo finančných prekážok.
Napriek tomu sa školstvo v obci rozvíjalo. V roku 1935 navštevovalo rímskokatolícku ľudovú školu až 305 žiakov. Triedy boli naplnené a na jedného učiteľa pripadalo veľké množstvo detí. Škola sa stala jedným z najvýznamnejších centier života v obci.
Historické udalosti však opäť zasiahli do jej osudov. Po pričlenení územia k Maďarsku sa vyučovacím jazykom stala maďarčina a slovenskí učitelia obec opustili. Školský život sa musel prispôsobiť novým podmienkam, no túžba po vzdelaní zostala medzi ľuďmi nezmenená.
Po skončení druhej svetovej vojny začala škola písať novú kapitolu svojej histórie. Vyučovanie sa obnovilo 15. mája 1945 po viac než polročnom prerušení spôsobenom vojnovými udalosťami. Prvým povojnovým riaditeľom sa stal František Adamčík, po ktorom prevzal vedenie školy Štefan Babiriak. V škole pôsobili obetaví učitelia, ktorí pomáhali budovať povojnové školstvo a vracali do života obce pokoj, istotu a nádej.
Rastúce požiadavky na vzdelávanie viedli v roku 1959 k rozhodnutiu vybudovať novú školu. Stará budova už nepostačovala potrebám rozvíjajúcej sa obce. Výstavba sa začala v máji 1961 a slávnostné otvorenie novej osemnásťtriednej školy sa uskutočnilo 1. septembra 1962. Riaditeľom sa stal V. Gabina. Nová škola predstavovala významný krok vpred a symbolizovala vieru v budúcnosť mladých generácií.
Súčasťou rozvoja školy bolo aj otvorenie školskej jedálne v roku 1964. O rok neskôr mala škola už 18 tried, 440 žiakov a 25 učiteľov. Hoci sa krátko po kolaudácii objavili technické problémy so statikou budovy, vyučovanie pokračovalo a škola zostávala živým centrom vzdelávania.
Sedemdesiate roky priniesli nové výzvy. Budova postupne vykazovala vážne poruchy a jej technický stav sa zhoršoval. V roku 1978 musela byť prevádzka školy pre havarijný stav zastavená. Vyučovanie sa presťahovalo do provizórnych drevotrieskových pavilónov na Poľnej ulici. Bolo to náročné obdobie, no učitelia, žiaci i rodičia dokázali svoju obdivuhodnú súdržnosť a odhodlanie.
Vytrvalosť sa napokon vyplatila. Po rokoch úsilia, brigád a spoločnej práce sa 28. apríla 1989 škola presťahovala do nových priestorov. V tejto budove sídli dodnes. Stala sa symbolom spoločného diela mnohých generácií obyvateľov Duloviec, ktorí verili, že budúcnosť sa buduje cez vzdelanie.
Príbeh školy v Dulovciach je príbehom koreňov i krídel. Koreňov, ktoré nás spájajú s našimi predkami, a krídel, ktoré dávajú deťom odvahu letieť za svojimi snami. Každá trieda, každá školská lavica a každý zápis v kronike rozpráva o ľuďoch, ktorí svojou prácou a obetavosťou vytvárali hodnoty pre ďalšie generácie.
Nech je história našej školy pripomienkou toho, že poznanie, múdrosť a vzájomná úcta patria k najvzácnejšiemu dedičstvu, aké môžeme odovzdať tým, ktorí prídu po nás.
"Ako mohutný strom čerpá silu zo svojich koreňov, tak aj škola rastie z práce predkov, aby mohla prinášať plody budúcim generáciám."
Mgr. Antónia Valovičová